So smetiskom nad hlavou
Po, 23. 2. Eurotelevízia (8)
Na obežnej dráhe Zeme sa hromadia zvyšky zo satelitov, raketoplánov a explózií. Bolo by načase vystreliť do vesmíru upratovačku!
Ľudia sú nepoučiteľní. Kde sa objavia, tam po sebe zanechajú spúšť. Odpadkami je zaprataný nielen povrch Zeme, ale už aj jej obežná dráha. Poletujú tam zvyšky satelitov a nosných rakiet, smetí, ktoré astronauti povyhadzovali „z okna“, a úlomky po explóziách. Okolo Zeme je roztrúsených asi 18 000 objektov veľkosti minimálne 5 centimetrov a desiatky miliónov menších úlomkov. Niektoré sa pohybujú rýchlejšie ako vystrelený náboj a predstavujú vážne nebezpečenstvo pre satelity a kozmonautov.
Žiariace smeti
Ak na nočnej oblohe vidíte nepravidelne pulzujúci objekt, nejde o UFO, ani o novú hviezdu, ale s veľkou pravdepodobnosťou práve o vesmírny odpad. Vyhoreté raketové motory dosahujú veľkosť autobusu a rotujú na orbite, čím odrážajú rôzne množstvo svetla. Ich blikanie nie je také ostré ako pri lietadlách a môžu ho sprevádzať jasnejšie nepravidelné záblesky. Príkladom je 630 kg amoniaková nádrž, ktorú v roku 2007 vyhodila posádka medzinárodnej vesmírnej stanice ISS. Odvtedy pláva na orbite a pomaly sa približuje k Zemi. Bude žiariť čoraz viac, až koncom tohto roka zhorí v atmosfére.
Haraburdie letí do večnosti
Za najstarší kus vesmírnych trosiek sa považujú zvyšky satelitu Vanguard, ktorý v roku 1958 vypustili na obežnú dráhu Zeme Američania. Na orbite dodnes lieta aj rukavica, čo stratil Ed White, prvý americký astronaut, ktorý v roku 1965 vystúpil do otvoreného priestoru. Na vesmírnom smetisku by sme našli aj kameru Michaela Collinsa z rakety Gemini 10, vrecia s odpadom vyhodené zo sovietskej stanice Mir počas jej 15-ročnej existencie, rôzne pracovné náradie a dokonca aj zubnú kefku.
Pozor, padajú odpadky!
Bojíte sa, že by vám mohli vesmírne odpadky spadnúť na hlavu? Táto možnosť sa zdá dosť nereálna, aj keď jeden podobný prípad už bol zaznamenaný. V Oklahome v roku 1997 vrazil do ramena istej ženy (našťastie bez vážnejších následkov) čierny kovový materiál. Zistilo sa, že išlo o časť palivovej nádrže z amerického raketoplánu Delta II. V roku 2006 zas preleteli trosky z ruského špionážneho satelitu tesne vedľa amerického lietadla, ktoré viezlo 270 pasažierov. Minuli ho len o chlp a spadli do Tichého oceánu. Najhorší nekontrolovaný pád vesmírneho odpadu sa odohral v júli 1979, keď sa 78-tonová vesmírna stanica Skylab zrútila skôr, než sa plánovalo, a jej trosky bombardovali austrálske vnútrozemie.
Ohrození astronauti
Najviac vesmírneho odpadu spôsobujú explózie (napríklad testy protisatelitných zbraní). Na obežnú dráhu vyvrhli najmenej sto ton úlomkov od veľkosti golfovej loptičky po milimetrové častice, ktoré tam dodnes poletujú. Spôsobujú vážne škody na funkčných satelitoch a ohrozujú životy astronautov. Nové vesmírne lode museli vybaviť špeciálnymi ochrannými plášťami. Počas letu astronauti počujú ustavičné cinkanie, vznikajúce vrážaním drobných úlomkov do plášťov. Experti varujú, že dominový efekt nárastu trosiek môže ohroziť lety do vesmíru, ktoré budú pre veľký počet satelitov a odpadu v letových dráhach čoraz riskantnejšie.
Karol Varga